Bill Shankly: Život, smrť a futbal

shankly 4

Vynikajuci Mikiho preklad trochu starsieho, ale stale aktualneho a zaujimaveho clanku o liverpoolskej legende. ODPORUCAME!!!

Pozn. prekladatela: Na konci septembra sme si pripomenuli vyrocie smrti otca Liverpool FC. Pri tejto prilezitosti som chcel priniest nieco specialne. Je to fantasticky clanok Jamesa Corbetta z anglickeho Guardianu. Hltal som kazde jedno slovo. Clanok je z roku 2009 ked bola situacia v LFC ina, horsia. Ale myslim, ze teraz by sa pan Shankly mohol usmievat. Miki

Liverpool bol druhoradym futbalovym teamom az pokym pred 50 rokmi neprisiel Bill Shankly. Jeho zapal ich doviedol k dominancii Anglicka a neskor Europy. Ked skoncil, klub nadalej prosperoval – ale Shankly zistil, ze velmi rychlo zabudli na muza, ktory ich stvoril.

 Zaciatkom jesene 1981 dostal Bill Shankly infarkt a bol odvezeny do liverpoolskej nemocnice Broadgreen. Inak sa byvaly manazer Liverpoolu tesil dobremu zdraviu; nepil ani nefajcil a denne cvicil. Aj v tychto tazkych casoch sa nad nim vznasala aura neporazitelnosti. Tema smrti sa casto opakovala v jeho litaniach; „Ked sa poberiem, budem najzdravsi muz co kedy zomrel,“ sluboval, ale s jeho opakujucimi sa hrozbami, ze Liverpool opusti pocas sestdesiatych a zaciatkom sedemdesiatych rokov – nikto neveril, ze niekedy naozaj odide.

 Avsak Shankly bol muz, ktory drzal slovo. O tri dni neskor, 29. Septembra mal druhy rozsiahli infarkt a v to rano zomrel. Pre mesto, ktore sa stale spamatavalo z Toxteth-skych nepokojov a trapilo sa s obrovskou nezamestnanostou bola sprava o Shanklyho smrti velkou ranou.

Bill Shankly bol vzdy viac ako skvely futbalovy manazer. On bol futbalovym Muhammadom Alim: charizmaticky rebel, ktoreho vyroky mali v sebe necakanu a nepopieratelnu poeziu. Medzi jeho vymenovanim za manazera Liverpoolu v decembri 1959 a jeho odchodom o 15 rokov neskor pretransformoval druhorady klub, ktory trcal na spodnych prieckach druhej ligy, na najlepsi team svojej doby ked s nim vyhral 3 tituly z Prvej divizie (predchodca PL), dva FA cup-y, titul z Druhej divizie a pohar UEFA. Viedol Liverpool ako revolucny vodca, personal obsadzoval nie len ako futbalistov, ale v jeho pripade vojakov. Medzi fanusikmi bol ludovym hrdinom. V tom case polozil zaklady teamu, ktory dominoval Prvej divizii a Europe celu dekadu po jeho odchode do dochodku.

Avsak v case jeho smrti bol Shankly tragickou postavou, zabudnuty architekt liverpoolskej futbalovej nadvlady. Takmer odo dna ked ohlasil svoj odchod do dochodku v juli 1974, povazoval to za najvacsiu chybu svojho zivota: Shankly nemohol bez futbalu zit, ale hra pokracovala aj bez neho. Tazsie vsak bolo, ze sa Liverpool stal este impozantnejsim a neskor mu zakazal vstup do treningoveho centra v Melwoode kde sa cerstvo odideny Shankly snazil ozivit priatelstva, ktore raz naplnali jeho zivot. Odstaveny jeho byvalym klubom a stale viac zatrpknuty kvoli takemu zaobchadzaniu neuspesne hladal pocas jeho poslednych rokov zmysluplnu ulohu v hre, ktoru tak velmi miloval. „Bola to najsmutnejsia vec, ktora sa kedy v Liverpoole stala.“ povedal Kevin Keegan. Shankly bol zdravy muz; ale zomrel, ako povedal byvaly hrac Leedsu Johny Gilles, na zlomene srdce.

shankly 2

 Bill Shankly sa narodil ako jedno z desiatich deti v oblasti Ayrshire v taziarskej (uhlie) dedine Glenbuck v roku 1913. Vyrastal v chudobnych pomeroch. Jeho vzdelanie bolo jednoduche a aj ked sa javil ako prirodzene inteligentny muz, chybal tomu lesk formalneho vzdelania. V 14 rokoch Shankly opustil skolu a isiel pracovat do miestnej uholnej bane. V diere stravil viac ako dva roky.

Futbal, aj v casoch ked boli zarobky hracov obmedzene maximalnou mzdou, bol cesta von. Okolo 50 chlapcov z Glenbucku, vratane Shanklyho styroch bratov, sa presadilo ako profesionalni futbalisti v prvej polovici dvadsiateho storocia. Shankly sa upisal Carlisle United v roku 1932, ale bolo to v Preston North End, za ktory podpisal o rok neskor, kde si Shankly urobil meno ako futbalista. Vytrvaly pravy obranca hral v 337 zapasoch – pocet skrateny vojnou – 16 rokov za Lilywhites vratane dvoch finale FA cupu v roku 1937 a 1938 kedy naposledy Preston tento pohar vyhral. „Bol velmi zanieteny a velmi dobry hrac,“ povedal mi Sir Tom Finney, legenda Prestonu ked sme sa stretli v Deepdale. „Neskutocne vela rozpraval o hre mimo ihriska. Vzdy bol charakterom vacsi ako zivot a vzdy bol pripraveny rozpravat sa s Vami o vasej kariere.“

Uz za hracskych cias smeroval jeho osud do manazmentu. Finney povedal, ze spravil velky dojem na neho a mladsich hracov. „Vzdy bol futbalovym fanatikom, od prveho momentu ste mohli vediet, ze ked skonci s hranim, stane sa manazerom,“ povedal. V roku 1949, ked mal Shankly 36, vratil sa ako manazer do Carlisle. mal Shankly 36, vratil sa ako esud do manazmentu. Finey povedal, ze na neho spravil skvely dojem

Ale nebola z toho ziadna dramaticka nadvlada. Dobra praca v Bruton Parku, kde trenoval v nizsich sutaziach 10 rokov, a nejaku dobu trenoval aj v Grimsby, Workingtone a Huddersfielde. Shanklyho team nikdy neskoncil vyssie ako na 12 mieste v Druhej divizii.

Jeho nakazlivu povahu a talent na rozvoj skvelych mladych hracov ako Denis Law a Ray Wilson si vsimli vacsie kluby. V novembri 1959 na konci zapasu Huddersfieldu oslovili Shanklyho dvaja muzi. Jeden bol Tom Williams, predseda Liverpoolu a druhy Harry Larham, riaditel. „Ako by sa ti pacilo trenovat najlepsi klub v zemi?“ spytal sa Williams. „Preco?“ odpovedal Shankly ostro ako vzdy. „Matt Busby to bali?“ A par dni neskor bol Shankly vymenovany za manazera Liverpoolu.

Aby ste si predstavili stav Liverpoolu FC v roku 1959, musite si predstavit nieco uplne odlisne od dnesnej institucie. Bob Paisley na to vzpominal ako na bezstarostne, neprebudene miesto s riaditelmi, ktori by boli spokojny keby sa „nejako dostali do najvyssej sutaze a odlepili sa par miest od spodku“. Liverpool sa nachadzal pod Shanklyho Huddersfieldom v Druhej divizii. Aj ked mal klub dobru podporu, infrastruktura bola druhotriedna: Anfield aj treningove centrum v Melwoode boli zanedbane; vedenie pravidelne zasahovalo do vyberu teamu. Peniaze na prestupy prichadzali malokedy.

Aj ked Shankly pretransformoval Liverpool, jeho mesiasske kvality, ktore mu priniesli slavu a uznanie, neboli hned viditelne. Na vyrocnej schodzi po tom co sa nepodarilo postupit do Prvej divizie v roku 1961 sa Solly Isenwater, predseda klubu akcionarov snazil dokazat, ze Shanklyho team nehral tak ako by mohol a chcel tak vyvolat hlasovanie o nedovere vo vedenie. Priemerna navstevnost klesla zo 40 000 na menej nez 30 000 ked Shankly preberal team.

Shankly to vsetko otocil ked do roka vyhral postup. Podporovany svojimi sikovnymi trenermi, osadenstvom kabiny – Paisley, Joe Fagan a Reuben Bennett – ktore vstupilo do klubovej historie, pretransformoval Liverpool cisto silou osobnosti. Keegan neskor povedal, ze „vlozil svoj charakter do kazdeho aspektu klubu od hora dole“. Vstepoval hrdost, disciplinu, lojalitu a vytrvalu pracovnu disciplinu. Nakupoval bystro a novych hracov povzbudzoval zatial co sa nemilosrdne vozil po tych co drzali klub v priemernosti.

Pozoruhodne vyhral prvy titul v Prvej divizii v roku 1964 iba dva roky po postupe a potom znovu v roku 1966. Liverpool vyhral svoj prvy FA cup v roku 1965 a v cervenej casti mesta zacali Shanklyho povazovat za Boha.

Obranca Tommy Smith, takzvane „zelezo z Anfieldu“ podpisal s Liverpoolom ako 15 rocny v roku 1960 a kapitanom sa stal v roku 1970. Povedal, ze mu bol Shankly ako otec – Smithov vlastny otec zomrel kratko po jeho prestupe a Shankly sa o neho „postaral“. Vztah syn-otec bol v Shanklyho satni bezny. John Toshack, ktory podpisal ako 21 rocny utocnik z Cardiff City v roku 1970 hovori, ze bol zo Shanklyho v uzase od prveho momentu co ho stretol. „Inspiroval nas v kazdom ohlade“ povedal Toshack, „jeho viera v Liverpool FC, ciele, ktore stanovoval sebe a klubu, intenzita akou sa venoval svojej praci. Jeho vyroku o tom, ze futbal je dolezitejsi ako zivot alebo smrt naozaj veril. Vrazal do nas ako je dolezite je hrat za Liverpool, ako sme privilegovani ked mozeme hrat pre tychto ludi. Naozaj sme tomu verili.“

Na konci dekady Shankly pretvoril jeho team, postavil ho na vynimocnom mladeznickom teame a hladnych neznamych hracoch ako Keegan a Ray Clemence, ktorych vytiahol z nizsich lig. „Pozrel sa na hracov a chcel vidiet sam seba: v otazke vlastnej motivacie, tuzbe vyhrat, tuzbe hrat futbal,“ hovori Brian Hall, malicky zaloznik, ktoreho Shankly podpisal na konci sestdesiatych rokov. „Ak ste mali takuto povahu, boli ste pre neho dost dobry.“ Shanklyho Liverpool vyhral svoj treti ligovy titul v roku 1973 a tesne im uslo double o rok neskor, ale vyhrali FA Cup 3-0 nad Newcastlom absolutne skvostnym vykonom.

Na konci toho zapasu vbehol fanusik Liverpoolu na ihrisko a hodil sa k Shanklyho noham a zacal mu bozkavat nohy. Nevedel, ze mesias Anfieldu prave viedol Liverpool posledny krat.

shankly 3

Liverpoolsky vykonny riaditel Peter Robinson a predstavenstvo boli tak zvyknuti na vyhrazky Billa Shanklyho o rezignacii, ze uz to zacinala byt nuda. V roku 1967 skoncila v Robinsonovom stole neprijata rezignacia. Kazde leto pocas pokojnejsich mesiacov pozieral Shanklyho isty druh depresie. Zjednodusene povedane, nedokazal zit bez svojej dennej davky futbalu. V tychto zufalych chvilach rozpraval o konci a odchode do dochodku. Ked sa hraci vratili do pripravy, skleslost zmizla a Shanklymu sa vratil jeho temperament.

Ale v lete 1974, Shankly trval na tom, ze konci. „Myslim, ze to bolo kvoli tomu, ze bol unaveny a futbal si na nom vybral svoju dan,“ hovori jeho dcera, Karen Gillova. Peter Robinson si z toho zo zaciatku nerobil tazku hlavu, mysliac si ze ide len o placuceho vlka, ale ked si uvedomil, ze Shankly svoje rozhodnutie nezmeni, zacal hladat cestu ako ho udrzat – v akejkolvek forme.

Na tlacovej konferencii v piatok 12. jula Shankly zverejnil svoje rozhodnutie. „Bol to jeden z tych momentov ako ked zabili Kennedyho,“ hovori Brian Hall. „Nemohol som tomu uverit pretoze bol tak velmi spojeny s hrou, s Liverpool Football Club a s fanusikmi.“

 Hall veri, ze tlaky z toho, ze nebol iba manazerom ale ikonou si vybrali svoju dan. „Vyvijal na seba obrovsky tlak pretoze kazdy raz ked stal pred ludmi, ci uz boli z medii alebo fanusikovia na obede alebo cokolvek co robil, vzdy musel podat vykon hodny Shanklymu. Muselo to byt dramaticke, muselo to byt naliehave, muselo to byt ako klinec do hlavy. Mam taky pocit, ze tlaky futbaloveho manazmentu a toho kym bol a ako sa musel spravat pred ludmi boli nakoniec na neho prilis vela.“ Vzpominal Brian Hall.

 „Bol vzdy ako na javisku,“ hovori John Keith, ktory bol korespondentom Daily Express od Merseyside a dobre ho poznal. „Boli sme na nom zaveseni a cakali sme na kazde slovo co mu vypadnu z ust.“

Ako hrac a ako manazer zil Shankly uplne muzskom svete. Ked si mal vybrat medzi futbalom a rodinou tak sa otacal chrbtom k jeho rodine, ktora bola ovladana zenami. A kazdy pokus o jeho udomacnenie zlyhal pre jeho posadnutost futbalom. „On zil a dychal futbalom od rana do noci. Ked sa nan nepozeral, tak o nom bud rozpraval alebo ho hral,“ hovori Gillova. „Aj ked obedoval premenil cely stol na masivne futbalove ihrisko a vsetkym na nom hybal. Nevedel dostat futbal z hlavy.“

Dovolenka v rezorte Lancashire na Sv. Anne sa tocila okolo plazovych „tukesov“ s casnikmi. Kazdodenne prechadzky s rodinou na kavu alebo do obchodu koncili u fanusikov, ktory sa chceli rozpravat. A Bill mal vzdy co povedat. „Bolo to trochu otravne,“ vzpomina Gillova. „Ale nemali sme to s cim porovnat: tak to bolo vzdy. Nikdy to nebolo tak, ze by sme ho mali iba pre seba.“

Shankly si coskoro uvedomil, ze opustenie Liverpoolu bola obrovska chyba a zacal preklinat svoj dobrovolny odchod z futbalu. „Dochodok je strasne, hlupe slovo,“ povedal. „Mali by na to vymysliet nove slovo. Do dochodku odidete iba vtedy, ked ste v sestnastke a vyrastu okolo Vas kvety.“ A tak sa zamestnal jedine ako vedel – navratom k hre ktoru tak miloval.

Ked sa hraci Liverpoolu vratili spat do Melwoodu na predsezonnu pripravu, niekolko dni po tom co ohlasil svoj odchod do dochodku, boli prekvapeni tym, ze Shankly tam bol aby ich privital, obleceny v treningovom drese ako keby sa nic nestalo. Moze sa to zdat netradicne ale oba kluby od rieky Merseyside mali politiku otvorenych dveri a nechali byvalych zamestnancov aby pouzivali ich priestory.

Shankly, ktory veril ze fyzicka aktivita ho spasi, prisiel na trening s jeho byvalymi kolegami aby zostal fit. Ale hraci ho stale zdravili „sefe“ zatial co jeho nastupca Bob Paisley bol iba „Bob“. Paisleyho pociatocna radost z jeho pritomnosti sa skoro zmenila v rozpaky pretoze bolo jasne, ze Shankly podkopava jeho autoritu.

„Zacal preberat trening,“ vravi Tommy Smith. „Predtym ako manazer nikdy neviedol trening ale chodil okolo a vravel Bennettovi, Faganovi a Paisleymu co maju robit. Ale teraz zacal viest trening! Na koniec aby si Paisley udrzal zdravy rozum povedal Shanklymu: „Bill, ty uz tu nepracujes. Toto je moj team. Mam v plane veci co chcem robit.““

„Pre Boba bolo tazke, ked sa tu ukazoval,“ hovori Toshack. „Nehovorime tu o nejakom clenovi teamu v dochodku co si prisiel do Melwoodu zabehat, potom do sprchy a to je vsetko. Shanks bol Liverpool; on bol institucia.“ Nakoniec ked Paisley hrozil odchodom, predseda klubu John Smith poziadal Shanklyho aby sa drzal mimo klub. Toto rozhodnutie Shankly trpko nenavidel do konca svojich dni.

Shankly casto daval do kontrastu zaobchadzanie s Mattom Busbym v Manchesteri United. Ked Busby skoncil v roku 1969 dostal miesto v predstavenstve na Old Trafford a mal svoju rolu vo fungovani klubu. Ale Shanklyho vztah s predstavenstvom Liverpoolu bol casto nerudny. „Vo futbalovom klube je svata trojica – hraci, manazer a fanusikovia,“ hovorieval. „Riaditelia tam nemaju co robit. Ti su tam iba na to aby podpisovali seky.“ Za normalnych okolnosti k nim choval zast a a bolo vidiet, ze sa riadi inymi principmi. Napriklad v roku 1962 bol Johnny Morrissey predany do Evertonu bez Shanklyho vedomia a este dekadu po tom bol kvoli tomu rozculeny. Rezignaciu v roku 1967 napisal potom co prehral suboj o podpis Howarda Kendalla s Evertonom. Shankly to opat daval za vinu vedeniu a nahnevane odisiel z Anfieldu. Par dni zostal mimo a potom, bez toho aby vzal svoju rezignaciu spat, pokracoval vo svojej praci.

„Zvykol som sa hadat a bojovat, hadat a bojovat, hadat a bojovat pokial som si nepomyslel: Stoji za to vsetko to hadanie a bojovanie?“ povedal Shankly. „Stoji za to bojovat proti superovi aby ste vyhrali body, ale interne boje kvoli tomu aby si ludia uvedomili na com tu pracujeme ma niekolko krat priviedli blizko ku odchodu.“

Tieto epizodky ospravedlnil Robinson, ale ostatok predstavenstva uz tolko neodpustal. „Ked skoncil myslel, ze sa stane riaditelom, ale ostatni riaditelia si strazili chrbat,“ hovori Tommy Smith. „Nemyslim, ze sa ho snazili odstranit, ale ked sa im naskytla prilezitost, ktorou bola Shanklyho rezignacia, povedali si: OK, stacilo. Nakoniec sme sa ho zbavili.“

Smith vravi, ze Shanklyho problem bol sposobeny nakopenymi chybami vedenia, ktore pramenili z nepochopenia zakladnej futbalovej problematiky a ich spravania sa k nemu ako k obycajnemu zamestnancovi. „Neuvedomili si, ze on bol Boh na Merseyside, pretoze sa nestretavali s fanusikmi,“ povedal. Zatial co pre nich bol Liverpool iba „ego-trip“, pre Shanklyho znamenal cely jeho zivot. „O futbale nevedeli nic. Boli to len podnikatelia.“

John Keith veri, ze aj Shanklyho obrovska charizma pracovala proti nemu a vedeniu Liverpoolu sa nemozno divit, ze ho chceli udrzat mimo, ked ho predtym museli prosit na kolenach aby zostal. „Bol velmi silna osobnost,“ povedal. „On nebol ako Paisley, ktory neskor vstupil do vedenia klubu a nechal manazera pracovat.“ Okrem toho posobenie Matta Busbyho ako riaditela United bola katastrofa ked klub v roku 1974 zostupil. Mohol toto Liverpool riskovat? Na prvy pohlad sa da spravanie Liverpoolu voci Shanklymu povazovat za hanebne, ale jeho odstavenim iba pokracovali v tej istej neuprosnej vitaznej filozofii, ktoru on sam presadzoval. A ich bezohladnost bola obhajena nevidanym tazenim v lige a Europskych poharoch pod vedenim Paisleyho.

Vykazany z Liverpoolskeho treningoveho ihriska, ale stale zamilovany do futbalu zacal Shankly hladat ine cesty ako uhasit smad po hre. S jeho darom pre vtip nebolo prekvapenim, ze pookrial ked dostal pracu v mediach, ktora na vtedajsie pomery prichadzala pomerne casto. Po nejaky cas uvadzal svoju vlastnu show na liverpoolskom Radio City a rozhovory robil s ludmi ako Harold Wilson, Freddie Starr a Lulu. Niekedy pracoval na tej istej stanici ako zapasovy expert kde spolupracoval v komentatorskom boxe s mladym Eltonom Welsbym.

Pretoze bol pristupny, zurnalisti radi uverejnovali Shanklyho vyroky. Niekedy bol zmanipulovany: po tom co Liverpool porazil Borussiu Monchengladbach a vyhral Europsky pohar v roku 1977, Shankly bol citovany v Daily Mail ako hovori, ze jeho byvaly klub nie je najlepsi v Europe. A tak iba sa prehlbil rozkol medzi klubom a byvalym manazerom.

Ludia, co stretli Shanklyho v tychto poslednych rokoch ho vykreslovali ako muza tuziaceho po pozornosti. Raz mi povedali, ze ked bol Shankly v novinarskom boxe a spolupracoval ako expert tak na pocudovanie vsetkych odchadzal vzdy par minut pred koncom zapasu. Vyvodilo sa, ze to robil preto aby ho mohli vidiet stari znami – clenovia predstavenstva, byvali protihraci, novinari – pri vchode do zasadacky Anfieldu, ked vchadzali po zapase dnu.

John Roberts, novinar z Daily Express, ktory Shanklyho ako novinar sledoval toto tvrdenie vyvracia. „Nikdy mu nechybala pozornost. Pretoze bol vzdy velmi ludsky. Nesuhlasim s tym, ze zomrel na zlomene srdce. Mal stale skvely zmysel pre humor. Prisiel sice o dolezitu cast svojho zivota, ale dokazal sa cez to preniest. Skoncil on, nevyhodili ho. Citil vsak, ze s Liverpoolom bude navzdy nejako spojeny, co sa nestalo. Ale stale mal seba vela dobreho humoru. Chodieval na Anfield, navstevoval zapasy, stale mal tu vasen.“

 Rok po odchode do dochodku si Shankly s Robertsom sadli a napisali jeho autobiografiu. Snad najviac otvorena cast bola prave o Shanklyho odchode. Na margo spravania sa Liverpoolu k nemu napisal, ze to bolo skandalozne a odporne, a ze sa mal stazovat na klub, ktory pomohol vybudovat. Ale zatial co sa jeho zurivost palila na papieri , v nom samom ziadny smutok nebol, povedal Roberts. Shankly naozaj zostal temperamentnym muzom. „Ale mal pocit, ze sa na neho Liverpool vykaslal; hlavne vedenie.“

 Shankly tiez vyjadril svoj sok nad tym, ze utechu nasiel u raz nenavidenych rivalov z Evertonu. „Viac vitany som sa citil v Evertone ako v Liverpoole,“ napisal. V skutocnosti sa po vypovedani z Melwoodu zacal objavovat na treningovom ihrisku Evertonu, kde cvicil a obcas pomohol evertonskemu kapitanovi Mickovi Lyonsovi trenovat juniorske teamy.

Pre ambicioznych, mladych manazerov ako Brian Clough a Ron Atkinson sa Shankly stal konzultantom. Zbezne pomahal ako poradca vo Wrexhame a Tranmere Rovers, kde pomahal svojmu staremu chranencovi Ronovi Yeats-mu, ktory zacinal ako manazer. Tak ako v Melwoode aj tu hraci viac inklinovali k Shanklymu ako ku Yeats-ovi. V novembri 1976 bol Shankly favoritom na prevzatie Derby County po Davevovi Mackayovi, ale miesto neho dostal pracu Collin Murphy. Toshack povedal, ze mu Shankly bol velkou pomocou ked manazoval Swansea v roku 1978. „Bol s nami v kabine v Prestone ked sa nam v prvom roku podarilo postupit. Hocikedy sme hrali na severozapade pozval som ho do hotela, dal si obed s hracmi a podporil ich. Pamatam si ako vosiel do miestnosti a povedal: „Jezisi Kriste John, koho nechas sediet, ked mas taky skvely team?“ A niektori z miestnych chlapcov zo Swansea, co ho nepoznali, viseli na kazdom jeho slove.“

Ak ked si Shankly tieto momenty zjavne uzival, boli to len obcasne epizody. Bez konkretnejsej prace v profesionalnom futbale sa uchylil ku korenom futbalu na Merseyside aby tak ukojil svoju chut po futbale. „Pre mladeho trenera bola neuveritelna skusenost pracovat so Shanklym,“ vzpominal Charles Mills, ktory ho stretol v roku 1975 ked zacinal ako telocvikar v centre volneho casu vo Wirrale. „Prisiel za nami aby nam pomohol a stal so mnou za postrannou ciarou a obcas mi poradil. Bol to skromny muz napriek jeho reputacii vazneho Skota. Ako fanusik Evertonu som ho vzdy pokladal za diabla v ludskom tele, ale nazor som zmenil po tom co som ho stretol.“

Shanklyho skromny dvoj dom z roku 1930 na Bellefield Avenue sa stal putnickym miestom pre fanusikov a skolakov. Shanklyho rodina sa o tieto navstevy vzdy trpezlivo a laskavo postarala pozyvajuc ludi na caj a venovanim podpisanych fotiek komukolvek kto mal zaujem. Na vyjazdoch obiehal liverpoolskych fanusikov ako starostlivy stryko a uistoval sa ci maju vstupenky alebo listky na cestu domov. Pribehov o tom ako Shanks rozdaval peniaze alebo listky liverpoolskym fanusikom je cela kopa.

V piatky hraval „5 na 5“ v Stanley Parku s byvalym futbalistom Johnym Morrissey-om, ktory bol znamy pretoze presiel z Liverpoolu do Evertonu. „Obcas ked som sa spytal ako sa ma, poskriabal sa na kolene alebo holeni a povedal: Ach, tu ma picha, ale to bude OK, to bude OK!“ hovori John Roberts. „V jeho mysli bol stale profesionalnym futbalistom, ktory hral za Preston alebo Skotsko. Hovoril ako keby mi chcel dat vediet, ze bude pripraveny na dalsi zapas.“ Ked sa nehral ziadny iny zapas, zamieril si to Shankly do miestneho parku a zahral si futbal so skolakmi. „Vzdy k nam chodili deti klopat na dvere a pytali sa ci moze ist von na koniec ulice a „tuknut“ si s nimi,“ vravi Karen Gillova. „Bol to jeho zivot, nemohol to neurobit, bola to jeho sucast. Preto vzdy isiel.“

Osobny demoni – alkohol, depresia, chudoba – ktori pohltili ine zabudnute hviezdy sa Shanklyho nikdy nedotkli. Jeho tragedia bola viac komplikovana. Bol zavisly na futbale a mal problemy fungovat ked nedostal svoju dennu davku. Ale na najvyssej urovni kam patril bol povazovany za muza vcerajska, alebo este horsie za trapneho. „Bol smutnou postavou vo vela smeroch,“ vravi John Keith. „Vzdy chcel byt spojovany s futbalom a ukazoval sa na vsetkych moznych miestach. Ale dalo by sa povedat, ze len rozprasoval hviezdny prach do temnych zakuti futbalu.“

Az po jeho smrti si snad Liverpool uvedomil co stratil. Klub na rychlo vztycil Shanklyho brany, 4 a pol metra vysoke, liatinove brany pred tribunou Anfield Road maju v sebe vpisane „You’ll Never Walk Alone“. Boli „odomknute“ jeho vdovou Nessie na tichej ceremonii 11 mesiacov po jeho smrti. „Miloval by chodit cez Shanklyho brany: aku vacsiu poctu mozete dostat?“ povedal John Roberts. „Ale vztycili ich az po jeho smrti.“

Kevin Keegan navrhol, ze iba premenovanie Anfieldu na Shanklyho stadion by bola odpovedajuca spomienka. „Ten stadion by nebol tym ci je, nebyt Billa Shanklyho,“ povedal v roku 1995. „Mohli stale byt klubom bez ciela ako tomu bolo ked prisiel. Brany nie su ani zdaleka dostatocne a klub to vie.“ V roku 1997 odhalili vyse dvojmetrovu bronzovu sochu Shanklyho pred The Kop; nieze by za nu Liverpool zaplatil – klubovy sponzor Carlsberg, financoval pamiatku. „Bill Shankly bol pravdepodobne najlepsim manazerom na svete,“ povedal ich hovorca na okazalej, komercnej exhibicii, ktoru by Shankly ako abstinent a socialista pravdepodobne povazoval za ubohu.

Teraz premyslate co by Shankly povedal na sucasny stav Liverpoolu, potom co ho kupili americki obchodnici Tom Hicks a George Gillet za zhruba 300 milionov libier vo februari 2007. V januari minuleho roku Hicks a Gillet restrukturalizovali ich nakup Liverpoolu, tak ze ho zatazili dlhom 350 milionov libier. V juli, napriek dlhovej krize, RBS a Wachovia suhlasili s refinancovanim dohody. Liverpoolski fanusikovia budu po najblizsie roky splacat Americanom hypoteku.

Rovnako aj spravanie niektorych fanusikov by desilo Shanklyho: Hicksov syn, riaditel Liverpoolu sa dostal do roztrzky s fanusikmi ked sa im snazil vysvetlit ako sa veci maju v jenom z anfieldskych barov a obchodnikovi sa dokonca vyhrazali smrtou. Viac bizarne boli vlajky na The Kop volajuce „SOS“ na Dubai International Capital, jedneho zo zaujemcov o Liverpool, ktory sa zdal ako lepsia alternativa k Americanom. Ale taka sialena je oddanost v 21 storoci, ked fanusikovia zufalo pozaduju uspech aj za cenu predaja srdca klubu, ktory sa tvaria, ze miluju.

„Integrita futbalu sa nici. Peniaze ju zabijaju.“ Hovori Tommy Smith, ktory lamentuje nad stratenym vekom nevinnosti, kde ucinkoval on. Karen Gillova suhlasi, „Je to iba o peniazoch. Veci, ktore by moj stary otec nikdy nepochopil alebo s nimi suhlasil.“

V Shanklyho mysli, Liverpool patril ludom – nie riaditelom, akcionarom, alebo – aj ked sa to zdalo nepredstavitelne v sedemdesiatych rokoch – zahranicnemu investicnemu fondu bez tvare. Po vitazstve v FA Cupe v roku 1974 sa Shankly postavil na schody St. Georges Hall oproti Liverpoolskej stanici na Lime Street. Stalo pred nim minimalne 100 tisic ludi, ale boli v uplnom tichu. Potom s jednou rukou vo vrecku a s jeho teamom za chrbtom povedal: „Odkedy som prisiel do Liverpoolu a na Anfield, vtlkal som mojim hracom do hlavy, ze maju to privilegium hrat za Vas. A ak mi vtedy neverili, tak mi veria teraz.“

Dav vybuchol v oslavach a zacal skandovat jeho meno. Shankly zdvihol ruky a otocil sa k jeho teamu, predtym nez sa otocil spat k jeho davu s rukami vo vzduchu a vsade sa ozyvalo staccato „Shankly, Shankly“, co prerastlo do ohlusujuceho crescenda.        

James Corbett , The Observer, V sobotu 18. oktobra 2009

shankly 1


viagra prix en france della comunicazione. Domenica Scorsa,, prix du viagra pfizer infatti, Il Giornale Domenica ha, achat viagra suisse Pubblicato non articolo intitolato, meilleur viagra en ligne "La mancanza Viagra di Potenza en, acheter viagra pas cher fase di Avvio." Base de Sylla dei, trouver viagra pas cher Grossista-distributore, Il Giornale, prix viagra pharmacie paris ha osservato, par esempio, solo 1.500, acheter vrai viagra france scatole erano stati smaltiti su uno, acheter viagra en belgique di 15.000 actions. Curva tranquillo., achat viagra ligne canada Tuttavia, le cifre NAZIONALI sono, viagra pas cher paris lontani da questa tabella parziale. 7, vente viagra en pharmacie novembre 1998, tre settimane dopo il, vente viagra pharmacie lancio della molecola, 40.000 scatole, acheter du viagra sans risque sono stati venduti a Francia. Secondo, acheter viagra pfizer Pfizer, questo corrisponde un ordini, site pour acheter viagra 34.000. "Un differenza degli Stati,

Bleskové zprávy

Stewartovi skončila sezóna

Kevinu Stewartovi skončila sezóna po té, co musel podstoupit operaci kýly. Záložník odehrál poslední zápas za první tým v lednu proti Plymouthu. Zároveň se mohlo jednat o jeho poslední zápas za Reds, protože jeho jméno se často skloňuje s letním odchodem.

Gerrard a spol. jedou do Sydney

Steven Gerrard, Jamie Carragher, Steve McManaman a Daniel Agger se spolu hráči Reds zúčastní 24. května utkání v Sydney, kde se Liverpool představí v rámci posezonního turné.

Lallana i Ejaria se vrací

Dlouhodobě zranění Adam Lallana i mladík Ovie Ejaria se pomalu zapojují do tréninkového procesu. U Adama Lallany se předpokládá, že by měl být fit pro utkání s Watfordem.

LFC jede do Sydney

Liverpool FC odehraje po konci sezóny v Premier League přátelské utkání v Sydney s místním FC. Zápas se uskuteční 24. května. Netradiční datum bylo zvoleno kvůli tomu, že realizační tým se chtěl vyhnout delšímu cestování v rámci předsezonní přípravy. V té LFC zavítá do Šanghaje a Honkongu.

Allen může LFC vydělat

Při jednání o přestupu Joe Allena byla v létě dohodnuta klauzule, že pokud Stoke skončí mezi 10 nejlepšími v Premier League, do pokladny Reds dodatečně přiteče 500 000 liber.

web