Tušili sme niečo strašné...

heysel1

Pri dnešnej príležitosti okrúhleho 30-teho výročia tejto smutnej a nezmyselnej tragédie, Vám prinášame úryvok z knihy "From Where I Was Standing", venovanej udalostiam zo štadióna Heysel, ktorý ešte pred pár rokmi pre liverpoolsky.net preložila Lenka.
 
Ide o opis udalostí pred začiatkom zápasu z pera jedného z fanúšikov Liverpool FC...
 
Neviem ako Heysel Stadium vyzerá teraz, už sa ani nevolá Heysel Stadium. Ale v deň, keď vstúpil do histórie to bol schátraný, rozpadávajúci sa futbalový a atletický štadión v severozápadnej časti Bruselskej konurbácie. V jeho histórii bolo zapísaných niekoľko medzinárodných zápasov Belgicka, finále domáceho pohára a niekoľko atletických mítingov. Málokedy bol plný viac ako do polovice, zvyčajne ešte oveľa menej. V tomto momente bol ale úplne plný, a to až do svojej kapacity bez mála 50-tis. fanúšikov.
 
Kúsok od Heysel Stadium stojí jedna z najznámejších pamiatok Bruselu – Atomium. Bolo postavené v roku 1958, pri príležitosti Svetovej výstavy EXPO, je to veľká železná podobizeň atomu, ktorá siaha stovky metrov do výšky, a je hneď pre kohokoľvek rozpoznateľná, kto okolo alebo cez Brusel prechádza. Pre mňa osobne je to až doposiaľ pamätník tej odpornej noci. Len vidieť jeho obrázok v novinách, alebo v nejakej brožúre stačí k tomu, aby sa mi v žalúdku odistil taký malý granát, a odpálil vo mne všetky tie spomienky. V jeden nádherný jarný večer sa však Atomium majestnátne týčilo do modrej oblohy a lesklo v žiari zapadajúceho slnka. Pred štadiónom hrdo viali vlajky, ktoré ohlasovali príchod snáď najvýznamnejšej chvíle v jeho histórii. Prvýkrát totiž hostil dôležité európske finále, zároveň aj svoje posledné... Nič však ani v najmenšom nenasvedčovalo tomu, čo sa tam neskôr večer odohralo.
 
heysel2
 
K Heysel sa dalo dostať viacerými cestami, ktoré viedli cez parky a záhrady, ktoré spájali hlavnú cestu. Akl sa očakávalo celá oblasť bola spleťou oceľových barikád, dočasných plotov, pričom pri každej z nich boli policajti so psami. Tu kontrolovali návštevníkov, či nemali pri sebe alkohol, zbrane, ešte predtým ako ich pustili do areálu štadióna. Bližie k nemu bola však ešte druhý "vnútorný okruh", ktorý mal zadržať tých, ktorí neoprávnene prenikli cez prvé kontroly. Na také niečo však boli fanúšikovia v tom období zvyknutí a pripravení. Čo v ten deň ale bežné nebolo, bol pohľad na stovky policajtov a niekoľko otvorených barov hneď v blízkosti štadióna, ktoré samozrejme "praskali vo švíkoch". Keďže toto bola liverpoolska časť štadióna, bol to doslova červenobiely karneval fanúšikov The Reds. Zvnútra bolo počuť spievať všetky známe hity a hymny, uprostred toho kriku a dupania.
 
Koncom 70-tych a začiatkom 80-tych rokov minulého storočia bývali krčmy a bary v blízkosti futbalových štadiónov, alebo priamo na nich zatvorené. A to bez výnimky špeciálne v Európe. Najmä keď išlo o zápas anglického klubu, alebo národného tímu. V rámci policajných opatrení to bola akási neochotne akceptovaná norma. Boli ste radi, ak bolo aspoň niečo v meste otvorené. Takže vidieť vtedy otvorené bary priamo pri štadióne pred očami policajtov, bolo pre nás fanúšikov Liverpoolu, doslova kultúrnym šokom, aj keď samozrejme veľmi vítaným. Na tak veľký zápas v Európe to bolo niečo bezprecedentné, vyvracalo to všetku logiku, skúsenosti a zdravý rozum, odporovalo všetkým zárukám úradov. Keďže je ale život plný meniacich sa vecí, všetky tie húfy futbalových fanúšikov túto možnosť využili. Veď ako sa vraví - nechajte kurník otvorený, môžete si byť istý, že do neho príde líška. Napriek varovaniu polície neotvárať bary, lákadlo rýchleho a vysokého zisku stačilo k tomu, aby vlastníci riskovali ničenie svojho majetku, poškodenie alebo negatívnu publicitu. Asi toľko znamená sila trhu. Ak niekto niečo chce, a je pripravený za to aj zalatiť, niekto iný mu to bude pripravený poskytnúť. A nezaleží na následkoch. Zisky z predaja boli niekoľkonásobne vyššie, ako zaplatenie niekoľkých hodín upratovej čate. V kontexte danej doby to ale bolo neuveriteľné, že im polícia, bruselské a belgické úrady dovolili otvoriť prevádzky podnikov. A to aj s ohľadom na vysoký kredit a mediálny záujem o tento zápas.
 
Cítili sme sa ako deti s nosom pritlačeným k výkladu cukrárne, ktoré sa zrazu mohli ísť dosýta najesť. Bola to úplne neočakávaná možnosť dať si ďalšie pivo, trochu sa "naštartovať" spevom a skandovaním, aby sme nasali tú správnu predzápasovú atmosféru. Pritom by nám to ale vôbec nechýbalo! Vošli sme do prvého, ale toho najväčšieho baru. Táto obrovská masa ľudí sa spojila do jednej pulzujúcej entity. Už po pár sekundách sme mali tričká, dresy, premočené potom a pivom, ktoré sa vylievalo z plastových pohárov, ktoré ľudia držali vysoko nad hlavou v snahe násť si cestu von. Toalety už veľmi dávno svoju kapacitu nestíhali poňať. Superkonkurenčnú bitku o to byť obslúžení, vyhrali len tí najotrlejší a nyjzúfalejší, my sme to ale nakoniec dokázali. Rovnako sa nielen mne zdalo, že sa dostalo do obehu množstvo falošných vstupeniek, s jasným pokynom - vezmite si nejaké, alebo ich dajte svojim kamarátom, alebo ich proste vyhoďte. Tentokrát však zjavne ponuka pohltila dopyt, pretože veľa falošných vstupeniek bolo pohodených naokolo, a váľalo sa po mokrej zemi. Falošné vstupenky sú pritom vždy predzvesťou problémov, teda ak sa nimi možno dostať dovnútra. Môžu spôsobiť veľkú tlačenicu. Ale aj keď nefungujú spôsobia zdržanie a nepokoje pri turniketoch.
 
heysel3
 
Zostávala takmer poldruha hodina do výkopu zápasu. Dopili sme a vydali sa na desaťminútovú cestu k nášmi koncu štadióna. Prvá bezpečnostná kontrola - najbezpečnejšia a veľmi povrchná ukazovala nezáujem, ktorý tamer hraničil s urážkou ku krajine, ktorá vedie rebríček najtvrdších hooligans. Vtedy sme to ešte nevedeli, ale rovnaká kontrola na opačnom konci štadióna nezachytila repliku zbrane, z ktorej sa nakoniec vykľula štartovacia pistoľ. "Oooo...To nie je zbraň, to je štartovacia pistoľ!? Ok, fajn. Tak to si ju potom môžete zobrať dovnútra..., v poriadku!?" Aby sa ňou potom mohol zaháňať nejaký taliansky fanúšik, pred očami miliónov televíznych divákov na ceklom svete. Po tejto kontrole už však nebola žiadna iná... Jednoducho sme prešli popri barikádach, policajti nás ani nezastavili a nechceli vidieť lístky. Zrazu sme už boli naozaj veľmi blízko. Napravo od nás sme mohli vidieť časť našich fanúšikov na jednej z tribún - černobiely široký prúd. Nalsedovali sme značky k blokom XY, poza hlavnú tribúnu po menšom miernom svahu nahor. Nevedeli sme, ako si vysvetliť ten tlmený náraz, ktorý nasledoval, nie dosť ostrý na petardu, nie dosť jasný od lomoziacej brány. Nepodobal sa žiadnemu z tých zvukov, ktoré sú pre futbalé zápasy tak typické...
 
Odrazu sa pred nami skupina fanúšikov štverala cez stenu jedného rohu bloku tribúny Z, veľmi kričali a gestukulovali. Najskôr sme si mysleli, že to boli naši fanúšikovia, ktorí sa snažia dostať na zápas bez lístkov. Objavovali sa však ďalší a ďalší, vyrojili sa spoza steny a smerovali dolu ku nám. Ako sme sa k nim približovali, oni ku nám šialene bežali, vtedy sme veľmi rýchlo pochopili, že to nie sú liverpoolskí fanúšikovia, ktorí sa snažia dostať dnu, ale sú to priaznivci Juventusu, ktorí sa snažia utiecť preč. Smerovali rýchlo ku nám, bola ich snáď stovka, možno viac. Keď čelíte väčšiemu počtu fanúšikov súpera, aj priemerná inteligencia anglického fanúšika Vás postačí na to, aby ste sa dovtípili, že si neprišli pre autogram.
 
Philove oči sa zúžili: "Do pekla, oni si idú pre nás! Rýchlo si vezmi tehlu, alebo niečo!" Prvá skupina dorazila... Okolo nás však iba prebehla so šialeným výrazom v tvárach jednotlivcov ešte predtým, ako vbehla do ďalšej skupiny liverpoolskych fanúšikov za nami. Jeden Talian, ktorý mal okolo hlavy uviazanú hodvábnu šatku, spustil akési zvláštne kung-fu, oháňal sa rukami a vydával pritom divné zvuky. Po pár sekundách však bežal ďalej za ostatnými. Prichádzali ďalší a ďalší, všetci sa správali rovnako. Veľmi neobvykle. Keďže sme nepoznali takýto druh správania sa pred zápasom, nevedeli sme čo sa deje.
 
heysel4
 
Náš prvý pohľad na rozsýpajúce sa kamenné steny a staromódne turnikety vyvolali spomienky na komentáre Kennetha Wolstenholma a starú zvučku k programu Zápas dňa. Bol to tragikomický pohľad, ako keď sa stará herečka, dávno po rokoch svojej najväčšej slávy, snaží o úlohu seximačičky. Popri ošarpanom exteriére sa anarchistická, neriadená skupina ľudí tlačila. Sácali a potili sa bez akéhokoľvek systému smerom k niečomu, čo bol neadekvátny počet turniketov. Mnohé z tých falošných vstupeniek boli bez problémov akceptované. Videli sme, ako putujú peniaze do rúk organizátorov pri turniketoch, ktorí ľudí potom púšťali dnu. Lístok za tento "posvätný" zápas, ktorý sa tak ťažko predtým zháňal, bol akoby odsunutý na vedľajšiu koľaj, ako zdrap papiera. Ďalším veľkým odklonom od normálu bolo to, že vonku neboli žiadni policajti ani stevardi, ktorí by nejako túto masu ľudí koordinovali. Neboli ani za turniketmi, aby sledovali a kontrolovali tieto prístupové body. Ako tlak na začiatku týchto dlhých radov rástol, tí za nimi volali, aby to clé zastavili. Bola to akási predzvesť toho, čo sa stalo potom o štyri roky v Hillsborough.
 
Keď ste sa nakoniec dostali na štadión, hneď ste boli svedkami ďalších vecí, ktoré spôsobovali ten chaos pri turniketoch. Hneď za nimi prasklo vodovodné potrubie, takže táto časť v areáli štadióna sa premenila na červenobiele blato, v ktorom plával neurčitý počet papierových pohárikov a prázdnych plechoviek, obaly od čokolády, obaly z chipsov a ďalší neidentifikovaný odpad. Červená čiapka Liverpool FC ležala poloutopená v tomto neporiadku... Toto bahnité jazero bolo príliš široké na to, aby ste ho preskočili, takže nič iné Vám nezostávalo, iba sa v ňom brodiť. A výsledok? Okrem zašpinených nohavíc, čvachtajúcich topánok a ponožiek, to tiež znamenalo masu ľudí, ktorá hneď za turniketmi zabraňovala hladkému prechodu fanúšikov na ihrisko. Bolo to v mieste a čase, keď bol tlak tohto davu najväčší.
 
heysel5
 
Keď ste sa už raz dostali za tú vodnú priepasť, ďalšou prekážkou bol škrtiaci a víriaci sa červený prach z toho, ako sa schátrané základy budov prebúdzali k životu vlnou tísícok a tisícok párov nôh. Pred nami, nepochybne vplyvom gavalierskeho prístupu organizátorov ku kontrole lístkov, sa z tribún stali nepreniknuteľné červené masy Reds, bez jediného voľného miesta. A to ešte stále vonku čakali ďalšie tisíce ľudí, ktorí sa chceli dostať dnu, väčšinou mali v rukách tie pravé lístky, a preto právom predpokladali, že sa tam pre nich ešte miesto nájde. Rovnako ako my, aj oni si museli kliesniť cestu, odsúvať ľudí nabok, a zároveň seba tlačiť do vzniknutej malej medzery, ktorá sa za Vami ihneˇzatvárala ako ste postupovali v dave. Na niektorých zátarasoch už už opadal kameň, aby tak odhalil železné, pokrivené, zhrdzavené výstuže.
 
Cítili sme akútny pocit sklamania z miesta na štadióne, kde sme sa jednoducho nedokázali vžiť do atmosféry najväčšej futbalovej udalosti v Európe. Čakali by ste, že budeme očarený jej významom, pričom vtedy som si spomenul na ušľachtilosť a slávu Stadia Olimpico v Ríme, nádherné dojmy a explóziu zvuvok a obrazov, ktorú vytvorili fanúšikovia Liverpoolu. V ostrom kontraste s tým, bol Heysel iba druhotriednym neslávnym štadiónom, zanedbaný so zaostalým štýlom a slabou organizáciou, ktorá jeho celkový dojem iba dotvárala. 
 
Nakoniec sme našli miesto, kde sme mali výhľad na niečo, čo malo byť zeleným trávnikom na ihrisku. Namiesto toho bola celá pravá štvrtina ihriska zaplavená húfom ľudí rôzneho druhu - masa fanúšikov, policajtov, stevardov, úradníkov, záchranárov a fotografov. Nebrali sme to ako nič iné, iba ako ďalší dôkaz preplneného štadióna a veľkej nekompetentnosti organizátorov. Don začal strácať trpezlivosť, ktorej aj tak nemá nikdy príliš veľa: "Do pekla! Vyriešte to už nejako, veď to je celé na hovno!" - kričal ponad ľudí na tribúne.
 
heysel6
 
"V tom rohu bolo trochu problémov kamarát! Nejaké tlačenica, alebo niečo ako bitka." - povedal hlas spoza nás. Ak mal zápas začať v riadnom čase, teda o 20.15 hod., museli toho organizátori ešte veľa stihnúť. V Spojenom kráľovstve milióny fanúšikov pri televíznych obrazovkách práve dojedali svoju večeru, vyberali pivo z chladničky, usádzali sa pri telku, aby si pozreli finále PEM. Ale to čo oni a ďalšie milióny fanúšikov na celom svete videli a počuli, boli prvé a mučivé obrazy ľudí zomierajúcich na futbalovom zápase. Vysielali opakované zábery bitiek a sporov medzi súperiacimi fanúšikmi, ktoré boli prerušované správami o narastajúcom počte obetí. Po celom svete sa v jednotlivých redakciách spustila horúčkovito činnosť telefónov, faxov, kde sa tieto správy zobrazovali. Zatiaľ my, ktorí sme boli len niekoľko desiatok metrov od "oka hurikánu", sme mali omnoho menšiu predstavu o závažnosti situácie, ako väčšina Európy, ktorá to sledovala v TV. Žiaden komentár, žiadne opakované zábery, žiadny prístup k televízii, alebo organizátorom, ktorí by nám poskytli nejaké informácie. Žiadne zvesti o úmrtiach, všetko len špekulácie. Nedbajúc na závažnosť a rozsah udalosti sme boli veľmi pokojní, a ani aj najmenej vydesení pozorovatelia. Som si istý, že to vyzeralo bezcitne, ale my to len jednoducho nevedeli. Chceli sme iba, aby sa vyprázdnilo ihrisko, aby sa finále mohlo začať, a boli sme čorz viac rozčúlení z toho, že miestní organizátori nie sú schopní zabezpečiť aspoň toto.
 
Napriek frenetickému dupotaniu a mávaniu rukami zhromaždených organizátorov, polície, zložiek armády, sa situácia nemenila snáď večnosť... Ich hyperaktivita ostro kontrastovala s neprirodzeným pokojom, ktorý sa zniesol nad červenú masu fanúšikov. S blížiacim sa zápasom sa malo vzrušenie vystupňovať na kritický bod. Namiesto toho sme v tichosti čakali na ďalšie správy, vysvetlenia alebo kroky, alebo aspoň nejaké viditeľné známky pokroku. Výkop, ako nakoniec nejaký aj bude, bude očividne dosť oneskorený, čo otvorí nový problém, že pravdepodobne zmeškáme náš posledný vlak do Ostendu.
 
heysel7
 
Muž oblečený v liverpoolskom drese sa objavil náhle na bežeckej dráhe, ktoré ihrisko obkolesovala. Bol horlivo nasledovaný ďalším fanúšikom. Po tom, ako ho naháňali po takmer celom ihrisku, bol tehlou do hlavy zranený k zemi. Policajti ho následne chytili, a odviedli z ihriska skutočne dovtedy nevídanou, ale veľmi prehnanou iniciatívou. Policati ktorí prenasledujú fanúšika, ktorí prenasleduje fanúšika, je niečo, čo patrí skôr do šou Bennyho Hilla, a nie k finále Európskeho pohára.
 
Bolo nám zrejmé, že futbal sa nejakú dobu konať nebude. Rozhodli sme sa preto presunúť dozadu, preč z preplnených tribún, aby sme nabrali trochu viac kyslíka. Tiečo nám to dalo trochu jasnejší pohľad na ten chaos na ihrisku. Dva koncetrované polkruhy policajtov v helmách a so štítmi teraz siahali po celej dĺžke liverpoolskej sekcie, pričom na nás bezducho hľadeli stojac chrbtom k ihrisku. Nech už sa tam stalo čokoľvek, bolo zrejmé, na koho bola uvalená vina. So všetkou to pozornosťou polície smerom ku nám, sa sekcia Juventusu stala nestráženou. Z talianskych hrdiel sa varil rytmický chorál, tisíce čiernobielych vlajok sa prebralo k životu. Jedna niesla poburujúci nápis - REDS SÚ ZVIERATÁ. Bez toho, aby si niekto na štadión priniesol bielu zástavu a fixku, bol už pred zápasom presvedčený o tom, čo sa môže stať...?
 
Naozaj len zopár červených vlajok zavialo ako odpoveď, ale stále bolo cítiť, akoby nemal nikto náladu. Veľká elektronická tabuľa, asi jediný prvok na štadióne z 20-teho storočia, blikala nezrozumitené správy, zatiaľ čo rozhlas niečo nezrozumiteľne a nepretržite blábolil. Pocit hlbokej skľúčenosti a predtuchy ťažil všetko okolo nás, ako ťažká premočená studená deka. Všetko na čo sme sa tak dlho tešili a pripravovali, sa rozplynulo do lepkavého večerného vzduchu.
 
Do toho okamihu sa na opačnej strane ihriska skupina fanúšikov Juventusu pustila do práce - začala rozoberať obvodový plot. Polícia príliš zaujatá pozeraním na nás si to buď nevšimla, alebo to jednoducho ignorovala. Skupina preliezla cez zbytky plotu na ihrisko. Ďalší krik sa ozval, keď skupina 40-50 Talianov začala utekať po bežeckej dráhe smerom ku nám. Sledovali sme to mierne zmätení, dav 15-tis. fanúšikov sa predsa nemôže cítiť ohrozený skupinov 40 alebo 50 ľudí, potencionálnych útočníkov. Ten večer bol ale čoraz viac neuveriteľný. Bolo lákavé zakričať smešne na policajtov: "Za Vami!!!" A to najmä vtedy, keď stále odmietali presunúť svoj bezduchý pohľad z nás na Talianov, ktorí sa k nim zozadu blížili. Niektorí z nich mali šatky so znakom ULTRAS (lebku a prekrížené kosti), krížom cez svoju tvár.
 
heysel8
 
Keď prišli až k sediacim fanúšikom Liverpoolu, tak sa zastavili a začali hádzať kamene, mince, plechovky, dokonca aj kovové odpadkové koše na nami preplnené sedadlá. Odpoveď fanúšikov Liverpoolu bola okamžitá, a smetie lietalo späť smerokm k Talianom na bežeckej dráhe. Väčšina policajtov stále ignorovala túto ich zábavu zo vzdialenosti menej ako 20 metrov. Nakoniec jeden alebo dvaja z policajtov odvrátili pohľady od nás a začali sa venovať šarvátkam na ihrisku. Nevšímavosť sa tým skončila, a začala sa ďalšia komická naháňačka v snahe zahnať Talianov do ich "teritória". Bolo to ako olympijský pretek na 4x100 metrov. Polícia naháňa fanúšikov? Treba ale povedať, že držania sa vo svojich dráhach bolo veľmi slabé... 
 
Do týchto chvíľ už bola veľká časť obvodového plotu na strane Juventusu pod náporom. Keďže už nemohli dlhšie ignorovať nepokoje, bol na ihrisko vyslaný veľký policajný kontingent. Oblečení vo zvláštnych modrých overaloch a helmách vyzerali skôr ako ozbrojení inštalatéri, ako bojovníci proti kriminalite. Zo strany Talianov boli okamžite bombardovaní odpadkami, ktorých bolo na ploche skutočne mnoho. Kvôli vážnemu nedostatku posíl sa ale dali policajti na rýchly, okamžitý ústup.
 
Očividný strach mužov zákona iba podporil talianskych fanúšikov v tom, aby sa vo veľkom počte (niekoľko stoviek) vybrali na prehliadku ihriska. Policajtom tak na pomoc prišli ďalšie posily vrátane členov vojenských divízií, pričom na ihrisko vráčali skutočne veľkolepo. Čelili však rovnakej letargii a nerozhodnosti svojich kolegov. Bitka medzi nimi pokračovala, zatiaľ čo väčšina z nás sa v šoku iba prizerala. Boli sme zároveň ale aj nejako zvláštne touto zvrhlosťou pobavení, ktorá pripomínala niečo cez frašku až po anarchiu. Nebol tam ani náznak futbalu, a my sme stále nevedeli, čo sa skutočne stalo. Nevedeli sme prečo sa začiatok zápasu neustále odkladá.
 
Tušili sme však, že sa stalo niečo naozaj strašné...
 
heysel9

Bleskové zprávy

Stewartovi skončila sezóna

Kevinu Stewartovi skončila sezóna po té, co musel podstoupit operaci kýly. Záložník odehrál poslední zápas za první tým v lednu proti Plymouthu. Zároveň se mohlo jednat o jeho poslední zápas za Reds, protože jeho jméno se často skloňuje s letním odchodem.

Gerrard a spol. jedou do Sydney

Steven Gerrard, Jamie Carragher, Steve McManaman a Daniel Agger se spolu hráči Reds zúčastní 24. května utkání v Sydney, kde se Liverpool představí v rámci posezonního turné.

Lallana i Ejaria se vrací

Dlouhodobě zranění Adam Lallana i mladík Ovie Ejaria se pomalu zapojují do tréninkového procesu. U Adama Lallany se předpokládá, že by měl být fit pro utkání s Watfordem.

LFC jede do Sydney

Liverpool FC odehraje po konci sezóny v Premier League přátelské utkání v Sydney s místním FC. Zápas se uskuteční 24. května. Netradiční datum bylo zvoleno kvůli tomu, že realizační tým se chtěl vyhnout delšímu cestování v rámci předsezonní přípravy. V té LFC zavítá do Šanghaje a Honkongu.

Allen může LFC vydělat

Při jednání o přestupu Joe Allena byla v létě dohodnuta klauzule, že pokud Stoke skončí mezi 10 nejlepšími v Premier League, do pokladny Reds dodatečně přiteče 500 000 liber.

web