Tony Hateley – The Head Master

Zabudnutí hrdinovia alebo hráči, ktorí svojho času zohrávali významné miesto v plánoch LFC. Dnes sa už na nich z toho či onoho dôvodou nespomína tak, ako na tie najväčšie esá. Posúďte sami, či právom ..,


V novej sérii článkov vám po niekoľko týždňov budeme predstavovať hráčov, ktorých mená možno nemajú lesk tých ako Kenny Dalglish, Ian Rush či Roger Hunt, ale ktorí si z rôznych dôvodov nezaslúžia upadnúť do zabudnutia.

 

Prvý zo série článkov je venovaný Tonymu Hateleyovi, výstižne a vtipne prezývanému „The Head Master“.

Ak sa klub chystá prekonať vlastný rekord v čiastke vyčlenenej na nákup hráča, tak sa dá len dúfať, že na to má veľmi dobrý dôvod. V Liverpoole sa už vystriedalo bezpočet hráčov za stále vyššie a vyššie sumy, niektoré sa vyplatiac úplne, niektoré vôbec.

Problém je v tom, že existuje množstvo variácii a neznámych, ktoré ani ten najlepší manažér nedokáže úplne odhadnúť. Tony Hateley bol hráčom niekoľkých neoceniteľných schopností, ktoré pri nejedenej príležitosti aj predvádzal a dokázal tým, že je naozaj hráčom, za ktorého sa oplatí siahnuť si hlboko do vrecka. Bolo to veľké sklamanie a škoda, že jeho výnimočný talent bol zatienený problémami, ktoré sa občas vyskytovali medzi ním a jeho spoluhráčmi v už ustálenom hernom systéme, ktorý nechtiac radikálne menil.

Tony Hateley sa narodil piatok 13. júna 1941 v Derby. Počas svojich detských rokov navštevoval Normanton Junior School, kde ako prvý rozpoznali jeho futbalové nadanie. Na svoj vek bol vysoký, nad svojimi vrstovníkmi vytŕčal od ramien hore, obrazne aj doslovne. Jeho výška sa najprv uplatňovala na stopérskom poste. Čoskoro však jeho výnimočný talent viedol k zmene pozície. Tonymu to šlo aj na atletickom poli, vyhral dokonca Derbyshireský školský šampionát v skoku do výšky. Kombinácia výšky, meral viac ako 2 metre, a schopnosti vybojovať si miesto v šestnástke a dostať sa k lopte vysoko nad ostatnými, viedla k jeho pomerne skorému zaradeniu na post stredného útočníka, ktorá mu mala zostať po zvyšok kariéry.

Notts County sa stalo prvým pôsobiskom 17-ročného Tonyho od júna roku 1963. S pomocou koučujúceho tímu si výrazne zlepšil hru hlavou, čo viedlo aj k začiatku jeho plodného pôsobenia u The Magpies, kde skóroval 77 gólov v 133 stretnutiach. Táto výrazná pomoc viedla aj k postúpeniu tímu do starej Third Division v sezóne 1960/1961. Jeho štýl sa zakladal na prijímaní vysokých lôpt od krídelných hráčov. A tak bolo len otázkou času, kedy v zápase opäť skóruje – ako inak, hlavou.

V roku 1963 sa o Tonyho prihlásila Aston Villa v tom čase hrajúca First Division. V jednom pamätnom zápase skóroval 4 góly, všetky v druhom polčase. Konkrétne to bolo proti Tottenhamu, kedy zabezpečil remízu, po tom, čo jeho tím šiel do druhého polčasu s mankom 5-1. Jeho hlavičkové schopnosti si onedlho nielenže získali priazeň fanúšikov, ale aj zariadili záchranu klubu pred zostupom do nižšej súťaže.

Počas troch sezón bol najlepším strelcom svojho klubu s celkovo 68 gólmi v 127 zápasoch. Poukazuje to tiež na jeho konzistenciu vo výkonoch, počas ôsmich rokov strieľal pravidelne góly každý druhý zápas. Netrvalo dlho a kluby sa šli o tohto hráča potrhať.

Výťazom sa stala Chelsea, za rekordnú sumu 100 000 libier získala náhradu za zraneného Petera Osgooda. Nový hráč spôsobil potrebu zmeny štýlu hry. Zatiaľ, čo Tonyho vzdušné nadanie bolo svojho času bez pochýb jediné svojho druhu, hra Chelsea sa prevažne zakladala na rýchlych pozemných pasoch. Adaptácia na nový štýl nešla najlepšie, ale Chelsea sa aspoň darilo v FA Cupe. To však nestačilo a Tony sa po nie príliš úspešnej sezóne, kedy vsietil len 9 gólov v 33 stretnutiach porúčal ďalej.

Teraz bol rad na Billovi Shanklym, aby presvedčil vedenie svojho klubu siahnuť si rekordne do vrecka. Argumenty boli vyslyšané a Tony sa v júni 1967 sťahoval na Anfield Road za 96 000 libier.

V tom čase boli The Reds už štvrtým rokom bez nejakej väčšej trofeje. Shankly si bol vedomý toho, že takto to ďalej nemôže ísť, Bol rozhodnutý do klubu priviesť pravidelného strelca gólov. A tak sa voľba v podobe Tonyho Hateleya zdala úplne logická.

Netrvalo dlho než sa ukázalo, čo mal Shankly na mysli. Tony sa predviedol v plnom lesku hattrickom do siete Newcastlu pri výhre 6-0. Dva dni po demolácii Newcastlu tím spolu s Tonym cestoval na Highbury, kde si však pripísal vlastný gól, po tom, čo jeho nechtiac tečovaná strela skončila vo vlastnej bránke. Arsenal sa tak tešil z tesnej výhry 1-0.

Rýchlo sa však otriasol gólom do siete West Brom. a dvoma do siete svojho bývalého zamestnávateľa - Chelsea. Podarilo sa mu vsietiť aj ďalší hattrick a to proti Nottinghamu Forest.

Aj Liverpool musel zmeniť štýl hry, aby mohol plne využiť talent obra vo svojich farbách, čo však vzbudzovala značné rozpaky. Partnerstvo s Rogerom Huntom sa síce vyvíjalo sľubne, keď sa Rogerovi otvoril priestor, po tom, čo obrancovia venovali väčšinu pozornosti Tonymu. To sa však rýchlo zmenilo, keď si skúsenejší obrancovia našli spôsob ako Tonyho odzbrojiť. Sezóna však skončila pomerne slušne, zaknihoval 27 gólov v 52 stretnutiach. Zaujímavý je tiež fakt o spolupráci Hunt - Hateley, ktorá vyprodukovala spolu 57 gólov.

Liverpool nakoniec ukončil rok opäť bez trofeje a tak sa Shankley rozhodol experiment zrušiť. Všetko vystihol Tommy Smith: „Tony bol milý chlapík, dobrý hráč v správnom tíme. Tony však zmenil štýl našej hry. Od tímu, ktorého systém hry bol založený na pozemných prihrávkach, sme sa zrazu zmenili na tým, ktorý dáva vysoké nakopávané lopty dopredu na jedného hráča. Nie je to niečo, čo plánujete. Taký vysoký hráč s dobrou hrou vo vzduchu proste priťahuje vysoké lopty ako magnet.“

V sezóne 1968/1969 sa Tony musel pozerať ako jeho miesto v útoku zaujal Bobby Graham a potom, čo odohral len 4 zápasy, kde strelil jediný gól, bolo jasné, že sa jeho liverpoolska kariéra chýli ku koncu. To, čo sa dlho predpokladalo sa stalo skutočnosťou, keď do tímu prišiel mladý Alun Ewans, čoby náhrada za Tonyho, ktorý sa porúčal do Coventry City za 80 000 libier. Opäť to bol boj, vsietil len 4 góly v 17 stretnutiach a koncom sezóny sa sťahoval znova. Tentokrát do Birmingham City, aby len po roku zakotvil v Notts County. Návrat do jeho domovského klubu sa mu vydaril, pripísal si 32 gólov v 57 stretnutiach, čo viedlo k zisku titulu vo Fourth Division.

Konečnou sa preňho stala zastávka v Oldham Athletic, kde si zahral len 5 stretnutí s jedným gólom, predtým, než nadobro ukončil svoju futbalovú kariéru v Anglicku.

Furbalu však dal ešte jednu šancu – skúsil to v americkej Soccer League v tíme Boston Minutemen. Odohral však len 3 stretnutia po tom, čo to jeho koleno na umelom trávniku vzdalo.

Na konci svojej profesionálnej kariéry mal na konte 434 ligových zápasov počas 16 sezón, a celkovo 217 gólov v 7 rozličných kluboch. Na hráča, ktorý ma štatistiku 1 gól na každý druhý zápas je prekvapujúce, že neodohral ani jeden zápas za farby národného tímu Anglicka.

Tony mal úspešnú kariéru, ale v tých časoch sa hraním futbalu ešte imanie nenadobúdalo. Po rozmanitých druhoch zamestnania nakoniec zakotvil v Prestone ako majiteľ obchodu so svietidlami. Tony ostal v duchu pravidla „Once a Red, always a Red“ verným fanúšikom Liverpool FC. Pred istanbulským finále sa vyjadril: „100 percentne budem za Liverpoolom. Nebudem síce v Turecku, ale budem fandiť ako divý pred svojim televízorom. Je len jediný tím, ktorému budem fandiť – The Reds!“

Tony Hateley bol v LFC úspešný síce len jednu sezónu, ale svojou hrou dokázal baviť divákov takmer v každom zápase. Tony rozhodne nebol najväčším talentom, aký kedy behal po trávniku na Anfield Road, ale rozhodne sa zapísal do histórie, ako jeden z prvých špecialistov na hru hlavou, kde mal talentu na rozdávanie.

Jeho neuveriteľná schopnosť takmer zakaždým sa prebojovať do stredu bránky, urobiť svoju robotu a dvihnúť ruky nad hlavu v oslave ďalšieho gólu, takmer v každej situácii z neho robí výnimočného hráča. Ak pre nič iné, tak aspoň a práve preto by sa na Tonyho Hateleyho nemalo nikdy zabudnúť.

Bleskové zprávy

Stewartovi skončila sezóna

Kevinu Stewartovi skončila sezóna po té, co musel podstoupit operaci kýly. Záložník odehrál poslední zápas za první tým v lednu proti Plymouthu. Zároveň se mohlo jednat o jeho poslední zápas za Reds, protože jeho jméno se často skloňuje s letním odchodem.

Gerrard a spol. jedou do Sydney

Steven Gerrard, Jamie Carragher, Steve McManaman a Daniel Agger se spolu hráči Reds zúčastní 24. května utkání v Sydney, kde se Liverpool představí v rámci posezonního turné.

Lallana i Ejaria se vrací

Dlouhodobě zranění Adam Lallana i mladík Ovie Ejaria se pomalu zapojují do tréninkového procesu. U Adama Lallany se předpokládá, že by měl být fit pro utkání s Watfordem.

LFC jede do Sydney

Liverpool FC odehraje po konci sezóny v Premier League přátelské utkání v Sydney s místním FC. Zápas se uskuteční 24. května. Netradiční datum bylo zvoleno kvůli tomu, že realizační tým se chtěl vyhnout delšímu cestování v rámci předsezonní přípravy. V té LFC zavítá do Šanghaje a Honkongu.

Allen může LFC vydělat

Při jednání o přestupu Joe Allena byla v létě dohodnuta klauzule, že pokud Stoke skončí mezi 10 nejlepšími v Premier League, do pokladny Reds dodatečně přiteče 500 000 liber.

web