Alec Lindsay - Left Foot Maestro

Zabudnutí hrdinovia alebo hráči, ktorí svojho času zohrávali významné miesto v plánoch LFC.

Dnes sa už na nich z toho či onoho dôvodu nespomína tak, ako na tie najväčšie esá. Posúďte sami, či právom.

Ako sa 60. roky minulého storočia blížili ku koncu, začali sa objavovať náznaky, že mnohí hráči, ktorí priniesli slávu na Anfield Road majú svoje najlepšie roky už za sebou. Bill Shankly to videl prichádzať a potichu privádzal mladých hráčov, aby svoj talent rozvíjali v rezerve a neskôr aj v A-tíme, keď to bude potrebné. Larry Lloyd, Alun Evans, Brian Hall, John Toshack a Steve Heighway boli niekoľkými takýmito hráčmi, pripravení nahradiť Rona Yeatsa, Rogera Hunta, Iana Callaghana, Iana St. Johna, a Phila Thompsona. Niektoré nové posily sa ihneď prebojovali do prvého tímu, iní potrebovali čas, aby sa presadili. Jedným hráčom z tej druhej skupiny bol Alec Lindsay.

Alexander Lindsay sa narodil. 27. februára 1948 v Bury, Greater Manchester. Musel to byť prestup snov, keď ho klub získal z jeho domovského pôsobiska Bury v marci 1969 za 67 tisíc libier. V mládežníckom výbere Anglicka bol ako stredopoliar vysoko hodnotený. V poslednej sezóne pomohol Bury k druhému miestu v Third Division a následnému postupu do vyššej ligy. Jeho debut za Liverpool prišiel len par mesiacov na to, v septembri 1969, ale bola to nezabudnuteľná premiéra. Hralo sa prvé kolo Fairs Cupu proti írskym Dundalk. Polčasový výsledok bol 5-0 a The Reds vybehli na druhý polčas ešte s väčšou chuťou. Lindsay po 10 minútach skóroval na 6-0. Zápas nakoniec skončil výsledkom 10-0. Výkon to bol skvelý ale pre Aleca to ešte na pravidelnú základnú zostavu nebolo. Sezónu odohral prevažne v rezerve, v A-tíme sa objavil len 7-krát.

Doma v Bury hral na poste defenzívneho záložníka. Pre nejaký zvláštny dôvod skočil v rezerve na poste útočníka a aj keď sa mu podarilo skórovať pozoruhodných 20 gólov, nebol s touto rolou spokojný. Koncom sezóny bol už tak frustrovaný, že sa nedostane na svoju optimálnu pozíciu, že požiadal o prestup. Žiadosti sa vyhovelo a už to vyzeralo, že sa Alecova kariéra na Anfielde rýchlo skončí, ale na poslednú chvíľu sa rozhodlo, že dostane šancu v A-tíme na poste ľavého beka. Gerry Byrne sa totiž pobral do dôchodku a vytvorila sa tak medzera v zostave. Bola vśak úspešne vyplnená Alecom, ktorý konečne našiel ideálny post. Koncom sezóny 1970/1971 odohral celkovo 35 zápasov a dvakrát skóroval. Sezóna neskončila najlepšie, keď tím prehral finále FA Cupu s Arsenalom. Ale medaila za druhé miesto rozhodne nebola jeho posledná.

V sezóne 1971/1972 Alec výkonnostne napredoval a rozšíril počet zápasov, ktoré odohral na 45. Tím zložený z mladíkov rýchlo dospieval a ukazovalo sa, že slávne dni Liverpoolu tak rýchlo neskončia. Sezónu klub ukončil na 3. mieste, iba 1 bod za Derby County, čo bolo oproti dvom minulosezónnym 5. miestam zlepšením. Podpisovali sa noví hráči, medzi nimi Kevin Keagan a Peter Cormack a vo vzduchu bolo cítiť, že sa Liverpool vracia na výslnie.

Najpamätnejšie obdobie Alecovej kariéry prišlo v nasledujúcich dvoch sezónach. Liverpool sa začal presadzovať aj v Európe, keď sa mu darilo v UEFA Cupe, v lige tiež stabilné výkony a bol na dobrej ceste k prvému titulu od roku 1966. Arsenal a Leeds sa držali tesne za. Klub si zabezpečil titul koncom apríla víťazstvom nad Leedsom a sezónu ukončil 3 body pred druhým Arsenalom. Samozrejme to bol dôvod na radosť, ale ešte tu bol Pohár UEFA.

Prvý zápas semifinále proti Tottenhamu sa hral na Anfielde. Kluby sa v sezóne stretli už dvakrát, raz z toho bolo víťazstvo Merseysiders a raz remíza a tiež dvakrát v Ligovom pohári s jednou porážkou a jednou remízou. Takže oba kluby sa vzájomne poznali. 27 minút prvého polčasu a Alec Lindsay poslal z priameho kopu loptu do bránky aby tak skóroval jediný gól zápasu. Odveta sa hrala na White Hart Lane dva týždne na to. Spurs sa spoliahali na to, že jednogólové manko stiahnu a, že LFC bude rozptýlený víťazstvom ligy len dva dni predtým. Spurs sa ujali vedenia začiatkom druhého polčasu, ale Liverpool náskok stiahol niekoľko minút neskôr. Ďalší gól dal Spurs nádej ale Liverpool nepustil a putoval tak do prvého európskeho finále od roku 1966.

Klub nakoniec víťazstvo dosiahol a Alec si odnášal viac ako zaslúženú medailu za výkony, ktoré podával. Odohral všetky zápasy pohára až na jeden. A tiež tu bola ligová trofej, ktorú si bez pochýb zaslúžil tiež, v sezóne nenastúpil len v 5 zápasoch. Ak vezmeme do úvahy všetky súťaže, odohral 59 zápasov a dal 2 góly.

Žiadny liverpoolsky fanúšik nepochyboval, že Alec je najlepším ľavým beckom v krajine. Jeho predchádzajúce skúsenosti na poste v strede poľa aj v útoku mu dali sebavedomie na ofenzívnejší typ hry. Nebol najrýchlejším obrancom v lige, ale jeho bezchybná pozičná hra a čítanie hry nedostatok rýchlosti takmer nedali poznať, v kombinácii so schopnosťou rýchlo zaútočiť a silou v ľavej nohe z neho robili veľmi nebezpečného hráča. Spoľahlivá ľavá noha mu zabezpečila rolu exekútora penált. Raz dokonca za jeden zápas skóroval z penalty dvakrát, čo sa nikomu nepodarilo 20 rokov. Bill Shankly to vzdy vtipne popisoval: „Alec by svojou ľavou noho vedel ošúpať pomaranč.“

Sezónu 1973/1974 začínal Liverpool ako obhajca titulu a tiež sa prebojoval do európskeho pohára po 7 rokoch. Nebol to úspešný európsky rok, keď klub skončil v druhom kole prehrou s belehradským tímom Crvena Zvezda. Ani v lige tím nepodával také konzistentné výkony, ako v predchádzajúcich rokoch a nedarilo sa mu dobehnúť Leeds, ktorý z boja nakoniec vyšiel víťazne. Ani Ligový pohár nepriniesol dôvoď na radosť po prehre v 5. kole. Poslednou nádejou bol FA Cup. Liverpool sa prebojoval až do finále proti Newcastlu. Nezáživný prvý polčas nepriniesol góly. V 6. minúte druhého polčasu Alec Lindsay vystihol súperovu prihrávku, prebojoval sa s loptou až k pokutovému územiu odkiaľ poslal delový projektil rovno do siete. Oslavy však boli veľmi rýchlo schladené keď rozhodca odpískal ofsajd. Ako ukázali opakované zábery, gól mal platiť. Jedinou útechou pre Aleca bolo, že sa jeho pokus označuje ako najkrajší gól FA Cupu, ktorý nikdy neplatil. Liverpool však po zvyšok zápasu dominoval a dosiahol víťazstvo 1-0. Alec dosiahol prvé víťazstvo v FA Cupe, ktoré bolo len druhým v histórii klubu.

Rok 1974 bol rokom, kedy Alec konečne dostal pozvánku reprezentovať Anglicko v priateľskom zápase proti Argentíne. To bol jeho prvý z len 4 zápasov v reprezentácii.

Nikto však nečakal, že to leto Bill Shankly oznámi svoju rezignáciu. Všeobecne sa verilo, že Shanklymu sa podarilo vybudovať druhé skvelé mužstvo, a že ho bude viesť k ďalším úspechom. Zápas Charity Shieldu bol Billovým zbohom Liverpoolu, ktorý na penalty zvíťazil nad Leedsom. Zápas je však pamätný aj z iného dôvodu. Bol totiž aj posledným úspechom, ktorý Alec s tímom od rieky Mersey získal. Klubu sa ujal Bob Paisley, ktorý mal myšlienku zaviesť do klubu európsky prvok. Pre Aleca to znamenalo, že onedlho o svoje miesto príde.

V sezóne 1974/1975 Liverpool súťažil v európskom Pohári víťazov pohárov a Alec bol zas raz súčasťou pamätného zápasu na Anfielde, podobne ako vo svojom debutovom zápase za The Reds. Súperom bol tento krát nórsky Strømsgodset. Lindsay skóroval prvý gól už v 3. minúte z penalty. Bol to prvý gól z celkovo 11, ktoré LFC nórskemu celu nadelil. Bolo to najvyššie víťazstvo v histórii súťaže.

O mesiac na to do klubu prišiel Phil Neal a vytlačil tak Aleca späť do rezervy. Keď sa Neal posunul na pravú stranu, ľavého kraju obrany sa ujal Joey Jones. Liverpool vyhral ďalšie dve ligové tituly a to v roku 1976 a 1977, ale Alec odohral len minimum zápasov. Bol jedným z piatich náhradníkov vo finále Európskeho pohára v Ríme 1977, ale do hry nezasiahol. Svoju poslednú sezónu v Liverpoole odohral prevažne v rezerve a hoci s ňou získal titul v Central League, rozhodol sa, že je čas klub opustiť. V lete 1977 sa tak sťahoval do Stoke City. Jeho celkový liverpoolsky účet pozostával z 248 zápasov, 18 gólov, 4 veľkých trofejí a tiež 92 zápasov a 39 gólov za rezervu.

O rok na to hral Lindsay už za Oakland v severoamerickej lige. Keď majitelia presunuli klub do Kanady Alec putoval na miesto svojho posledného pôsobenia, do Toronta Blizzard. Jeho futbalový dôchodok prišiel o pár rokov neskôr. Alec sa vrátil do Lancashiru kde si otvoril pub (Foundry Arms) v Leigh. Alec Lindsay sa umiestnil na 85. mieste v rebríčku 100 Players Who Shook The Kop.

Zdroj: thisisanfield.com

Bleskové zprávy

Tiago Ilori do Readingu

Ilori přestoupil do Readingu. Portugalec se během tří a půl let v Liverpoolu představil v soutěžních zápasech pouze třikrát. Během svého působení v Anglii odešel hned na tři hostování - Granada, Bordeaux a Aston Villa.

Mané pomohl Senegalu

V prvním zápase na Africkém poháru národů Senegal porazil Tunisko 2:0. Úvodní trefu zaznamenal z penalty Sadio Mané.

Maguire odchází do Fleetwoodu

Fleetwood Town FC dnes oznámil, že zkompletoval příchod levého obránce Joea Maguireho z Liverpoolu. Mladík debutoval v prvním týmu loni proti Exeteru, ale další šanci už nedostal a hrál především za tým U23.

Hart se vrací z hostování

Samu Hartovi bylo předčasně ukončeno hostování v klubu League One, Port Vale FC, a vrací se zpět do LFC. Dvacetiletý levý obránce, či záložník nastoupil celkem k 16 duelům, ve kterých si připsal po jednom gólu a asistenci.

Cena FIFA pro fanoušky

Příznivci Liverpoolu FC a Borussie Dortmund získali cenu FIFA za společný zpěv hymny při odvetě v Evropské lize na Anfieldu, uctili tak 27. výročí tragédie na Hillsborough.

bannerpohyblivylfc 1